Noc v škole

15.06.2019

Vo štvrtok sa konal Noc v škole pre druhý stupeň. Tešila som sa na to, lebo mohla som byť s kamarátmi. Do školy sme mali prísť večer na šiestu, v škole sme končili o pol tretej a potom som išla k mojej kamoške lebo mama by ma nemohla zobrať večer, keďže musela ísť preč. Tak išla som ku kamarátke a u nej sme počúvali hudbu, neskôr sme sa najedli a o šiestej sme išli do školy. Niektorí meškali a niektorí sa vracali domov, lebo zabudli to a to.. Pani učiteľka už mala nervy na nich, ale nakoniec sa všetko dalo do poriadku. Na začiatok sme mali pár súťaží, každý učiteľ mal stanovištia a žiaci museli riešiť rôzne úlohy z biológie, geografie atď. O deviatej sme všetci išli opekať k ohňu. Ja som mala dve špekačky, chlieb a mama mi nabalila aj pagáče, čiže nehladovala som. So spolužiakmi sme sa najedli, rozprávali a behali sme v okolí školy. Neskôr nám povedali, že žiaci si môžu ísť zahrať futbal na ihrisko, tak naši aj išli. Hrali celkom dobre, už bolo aj po jedenásť večer, keď sme išli dnu do školy. Už sa mi aj celkom chcelo ísť dnu a aj komáre štípali. Dostala som okolo desať štípancov ale nevadí. Keď sme prišli dnu do školy, mali sme si umyť zuby a tak, a ostatní spali v telocvični, my s kamoškou sme mohli spať v knižnici. Bolo tam super, aj okná sme mohli mať otvorené tak nebolo až také teplo. So spolužiakmi sme sa v knižnici rozprávali ešte do pol 1, triedna nám to dovolila. Som rada, že máme takú dobrú triednu učiteľku. Rozprávali sme sa o rôznych veciach, potom oni sa vrátili do telocvične a my sme sa ešte rozprávali s kamoškou ani neviem dokedy.

Ráno nás okolo siedmej prišla budiť triedna, trošku som sa na to zobudila, ale nie veľmi. Neskôr prišli spolužiaci, tak na to som sa už musela zobudiť. Povedali, ako zle sa im spalo. Verím im, museli spať na žinienkách, kým my sme spali na gauči. Málo na to sme si išli umyť zuby a potom sme išli do triedy. Všetci sme boli unavení, ani sme sa neučili v ten deň. Učiteľka nám vravela, že už sme dávno neboli takí dobrí. To bolo asi tou únavou. Na chémií sme išli pozerať nejaký dokumentárny film o sršňoch. Zobudila som sa na to, že zvoní. Prvýkrát som zaspala na hodine, ale keď som sa zobudila, tak skoro všetci spali. Nič prekvapivé. Po tej hodine sme mali ešte slovenčinu a potom sme išli na obed a konečne domov. Bolo to dobré, škoda, že sa to konalo len tento rok pre nás aj. Nevadí, posledný rok sme si to užili aspoň.

© 2019 Jenifer Zaťková. Vinica, Slnečná 822
Vytvorené službou Webnode
Vytvorte si webové stránky zdarma! Táto stránka bola vytvorená pomocou služby Webnode. Vytvorte si vlastný web zdarma ešte dnes! Vytvoriť stránky